New York City

New York City

Keď som na webe uvidel akciu na letenku do NY za 185 libier(!), neveril som vlastným očiam. Nikdy nebol pre mňa môj sen tak dostupný. Neváhal som a letenku kúpil rok dopredu. Sen sa stal skutočnosťou tento rok koncom mája. 

Určite sa vám často stalo, že keď ste prežívali tie najkrajšie momenty v živote, uvedomili ste si to až s odstupom času. Pri cestovaní sa mi stáva, že fotenie ide na úkor skutočného zážitku. Akoby s odstupom času si miesto pamätám len kvôli fotografii, ktorú som tu spravil viac, ako samotné miesto, zážitok, pocit na danom mieste. Fotenie teda nebolo pre mňa na prvom mieste, skôr zažiť skutočný NYC a popri tom všetkom dostať tieto zážitky na zopár obrázkov. Myslím si, že je podstatnejšie mať zopár fotografií, ktoré majú pre mňa väčšiu pocitovú hodnotu z toho čo som skutočne prežil, ako mať plnú pamäťovú kartu pohľadnicových "mŕtvych" obrázkov. A pocity z NYC som mal skvelé, tak dúfam, že fotografie sa k tomu aspoň trochu priblížili...

NYC. 

Z letiska berieme taxík. Vozí nás milý chlapík, po čase sa dozvedáme že Egypťan. Fanúšik futbalu ako my, a okrem klasickej debaty ohladne Premier League sa nás pýta na futbalistov z Československa a zahanbene mu nevieme odpovedať.

„39th Street guys, this is it."

Sme na hoteli. Hotel Vetiver / Manhattan Skyline. Okrem tenkých stien a otrasných raňajok (ktoré sme už druhý deň radšej nešli) sme sa nesťažovali. Najlepšou výhodou je dostupnosť. Hotel je síce už v Queense (čiže cenovo omnoho lacnejšíe ako Manhattan), no metrom je to do centra len dve zastávky. Pozícia hotela, TOP.

Prvý deň vystupujeme na 5 Av/59 St, hneď na rohu Central Parku. Mesto ma neuveriteľný vibe. Jednoducho to tu skutočne žije. Vedel som, že NY je plný výškových budov, no skutočne som ich nečakal až tak veľa. Vskutku džungľa. 

V central parku pri kupovaní fotografií:

„Where are you guys from?"

„Slovakia."

„Hmmm. What language you speak there? Spanish?"

Španielčina ma celkom prekvapila. Štatisticky vraj iba 70% ľudí v NYC hovorí po anglicky. Na takéto veľkomesto v USA je to podľa mňa celkom zarážajúce číslo. Najväčšia menšina je latino, a musím povedať, že španielsky tu hovorí naozaj veľa ľudí.

Stalo sa vám niekedy, že ste boli na nejakom mieste a doslova zacítili miesto na druhej strane zemegule? Napr. Londýn ma pre mňa veľmi netypický "smrad", pamätám že nie jeden krát som mal pocit doma na Slovensku , že keď som zavrel oči na chvíľu som bol mysľou tam. NYC je na tom pre mňa úplne rovnako. Nazval by som to "slad". Mám pocit že všetko je tu sladké. Jedlo, vzduch, dokonca aj čistá voda z vodovodu sa mi zdá nejaká s príchuťou :) Vraví sa že domáce povestné "bagels" sú tu jedinečné práve kvôli vode.

High Line
Park na vysokej nohe. Tak by sa dal nazvať park, ktorý vyrástol na mieste, kde kedysi bývalo metro. Fantastický nápad. 

Coney Island.

Zrovna v týždeň, keď sme prišli bol v pondelok Memorial Day. A okrem toho, že veľa amíkov si v tento deň pripomína mužov a ženy, ktorí padli v boji za vlasť rôznymi akciami v parku a na pláži, neoficiálne sa tento deň označuje ako „začiatok leta." A keďže predpoveď počasia bola tiež viac než letná,o deň neskôr (aby sme sa vyhli veľkým davom) sme sa išli vyvaliť na pláž aj my.

Btw. Keď sa budete nateriať krémom na opaľovanie, nezabudnite aj na nohy (doteraz nerozumiem ako som ich mohol vynechať...). Ešte týždeň po návrate, som mal nohy červené ako rarašik...

Spálení, no dobre oddýchnutí, sme zamierili na Sochu Slobody. (Odporúčam ísť skôr ráno, vyhnete sa tak dlhému čakaniu na loď. Rady tu bývajú obrovské...)

Niagara Falls.

Predstava cestovať autobusom viac ako 7 hodín ma vôbec nenadchýňala. Veď samotný let v Londýna do NYC trval 8 hodín. Nakoniec som sa nechal ukecať, a hlavne kvôli veľmi dobrej cene idem. Vôbec sme však nevedeli, že trip je cez činskú cestovku. Keď sme si však uvedomili, kde je nástupné miesto, všetkým nám to bolo jasné. Chinatown. Pred nami zastavuje autobus na červenú a rozpadáva sa mu motor. Doslova. Zo zadnej časti vystreluje remeň, šróbiky... Našťastie toto nie je ten náš, no ideme podobným. Okrem pravidelných prekladov do čínštiny, je však zájazd v poriadku. Prvá skutočná zastávka bol Watkins Glen State Park. Autobus nás vysadil na vrchole parku a cesta dolu trvá caa 40 minút. Nádherné miesto. Nádherné priesmiky plné vodopádov (celkovo je ich tu 19). Čistý raj. Odporúčam každému. Už len kvôli tejto cca pol hodinovej prechádzke sa tých vyše 7 hodín v autobuse oplatilo ísť.

Dal som tu aj menšiu sprchu :)

Do Niagara Falls prichádzame až podvečer. Z celého zájazdu si pamätáme len preklad z čínskeho „Niagara pubu" (akože vodopád, aj keď v angličtine a pri spodobovaní „b" na „p" by to znamenalo niečo uplne iné, a preto si to samozrejme všetci pamätáme).

S cestovkou máme jednú obrovskú výhodu a to je vstup na „Maid Of The Mist." Inak povedané tour loďou, ktorá vás zoberie tesne vedľa vodopády. Vodopády tak môžete vidieť aj z tej krajšej kanadskej strany a je to naozaj neskutočný zážitok. Jednoznačne highlight tohto dvojdňového tripu.

Citypass

Empire State Building,Top of the Rock, Statue of Liberty & Ellis Island, The Metropolitan Museum of Art, Intrepid Sea, Air & Space Museum, atď. Bolo toho dosť. V podstate všetky zaujímavosti, ktoré sme mali v pláne vidieť sme videli. Pokiaľ aj vy plánujete v NYC pozrieť väčšinu zaujímavostí, rozhodne odporúčam Citypass. Po prepočte ušetríte cca 40% na lístkoch, a pri niektorých atrakciách je výhodou aj prednostný vstup. 

Jedna z vecí, na ktoré je pre mňa ťažké si zvyknúť je povinné sprepitné, ktoré je v priemere asi 15%. Nie, že by som bol držgroš, a nebol ochotný zaplatiť za kvalitné služby (ktoré sú vo väčšine reštauráciach naozaj na úrovni), len jednoducho ma nebavilo vždy prerátavať koľko v skutočnosti budem platiť. Otázka zvyku asi. 

Subway

Brooklyn Bridge

Aj keď New York City bol vždy pre mňa veľký sen, nikdy som si nemyslel, že zanechá na mňa tak silný dojem. Samozrejme byť v meste zopár dní ako turista a v meste skutočne žiť je obrovský rozdiel. Pamätám na to, ako som pred pár rokmi po mojej prvej návšteve Londýna povedal, že by som tu nikdy nechcel žiť. A to už tu žijem viac ako rok a pol. Narozdiel od Londýna, by som si však život v NYC vedel predstaviť. Kto vie... možno raz ;)

A aby som nezabudol na to najpodstatnejšie. Čim viac cestujem, tým viac si uvedomujem, že nech idem kamkoľvek, ľudia, ktorí cestujú s vami je to, čo robí výlet tak skvelým. Ja som si ho užil, a preto patrí veľké ĎAKUJEM Jančimu, Anke a Tomášovi! Viem, že cestovanie so mnou nie je vždy úplne jednoduché ;) Boli ste super. 

See u soon New York.